Po dlhšom čase vám prinášame záverečný diel seriálu o hľadaní princípov kvalitnej školy. Pokiaľ ste nečítali predchádzajúce časti a máte chuť si ich prečítať, na konci článku je uvedený ich zoznam.
A práve to, čo profesor Liessmann ukazuje ako protiváhu dnešným vzdelávacím trendom, je obsahom waldorfskej pedagogiky, ktorá býva nevedomcami vyhlasovaná za „zastaranú“, „nerešpektujúcu tempo doby“, „nedostatočne vyučujúcu množstvo faktov“, „zaoberajúcu sa nevedeckou – duchovnou stránkou človeka“, „preceňujúcu pohodovú atmosféru vyučovania“, „zdržujúcu sa umeleckými činnosťami“, „bazírujúcu na literárnom dedičstve dávnych dôb.“
- Cez množstvo umeleckých činností kultivuje citový svet dieťaťa – jeho dušu.
- Cez pracovné činnosti ukazuje žiakom pôvod vecí bežnej spotreby a skutočnú námahu potrebnú na ich vyhotovenie, čím im dáva vedomie hodnoty predmetov okolo nich.
- Prostredníctvom veršovaniek, básní, piesní a literárnych skvostov minulosti rozvíja ich materinský jazyk, cibrí ich vkus a dáva pocítiť ducha tej ktorej doby a kultúry a toho ktorého žánru.
- Cez umelecké obrazy inšpiruje deti k dobru a dáva im zažiť zlo.
- Tvorivými vyučovacími metódami využívajúcimi aj telesné aktivity buduje vôľu dieťaťa a vyťahuje ho z pohodlia ničnerobenia.
- Nepoužíva učebnice s vopred danými pravdami, ale vedie deti k ich vlastnému hľadaniu v pluralite názorov a obklopujúcich nás informácií. Tým, že vedie žiakov od prvej triedy k vytváraniu si vlastných učebníc formou originálnych zošitov zaplnených textami, kresbami i kolážami z vonkajších zdrojov informácií, ich núti na sebe neustále pracovať, čo je opakom pasívneho zapisovania si vopred určenej učebnej látky.
- Učebné predmety na waldorfskej škole sú navzájom prepojené tzv. epochovými hodinami, ktorých dvojnásobná dĺžka v porovnaní s klasickými vyučovacími hodinami, umožňuje preberať problematiku do hĺbky a v širšom kontexte.
- Predmety každého ročníka sú navzájom prepojené vopred stanovenými témami, čím sa poznatky z rôznych odborov dostávajú do vzájomných súvislostí.
- Centrom vyučovacieho procesu nie je samotné učivo, ale žiak, to znamená že prostredníctvom okolitých poznatkov sa dozvedá o sebe, a tým o človeku ako takom.
- Poznávanie prírody je úzko prepojené s poznávaním „ľudského“ vďaka neustálym porovnávaniam a konfrontáciám.
- Učiteľ nehodnotí žiaka kvantitatívnymi „nálepkami“ známok, nezaraďuje ho do koloniek dobrých a zlých žiakov, ale sleduje a hodnotí každého individuálny vývoj s jeho nadaniami i slabými stránkami, na ktorých potom na základe slovného vysvedčenia a pravidelného slovného hodnotenia učiteľa viac pracuje, aby sa jeho vývoj všestranne harmonizoval v rámci jeho možností.
- Umenie sa na tejto škole prežíva, nie faktograficky mapuje. Remeslá, prírodu, záhradu a najrozmanitejšie materiály žiaci zažívajú na vlastnej koži, nie sú im len teoreticky sprostredkovávané učebnou látkou.
- Učiteľ je tu prirodzená autorita, ktorá inšpiruje vlastným príkladom, svojím vlastným sebazdokonaľovaním, nie silou hlasu a rozdávaním zlých či dobrých známok.
A tak víťazí akási nutnosť, náhlenie a rýchlosť, ktorou sú ľudia ohlušovaní frázami nového náboženstva ekonomiky. A tak končím slovami múdreho profesora Liessmanna:
„Vzdelanie kedysi súviselo s ambíciou dokázať, že domnelé istoty doby sú iluzívne. Spoločnosť, ktorá v mene domnelej efektivity a oslnená predstavou, že všetko môže podriadiť kontrole ekonomického pohľadu, osekáva slobodu myslenia, čím sa pripravuje o možnosť rozpoznať ilúzie ako ilúzie, sa upísala nevzdelanosti, nech už si vo svojich databázach zhromaždila akúkoľvek sumu vedomostí. To, čo sa realizuje vo vedení vedomostnej spoločnosti, je v skutočnosti len sebavedomá nevzdelanosť.“
Tento článok patrí do seriálu Kvalitná škola:
- Kvalitná škola 1: Prečo ma škola straší?
- Kvalitná škola 2: Pohoda či náročnosť?
- Kvalitná škola 3: Kde sa podela vzdelanosť?
- Kvalitná škola 4: Chceme žiakov “kŕmiť” či “dvíhať”?
- Kvalitná škola 5: Prečo má waldorfská pedagogika zmysel v systéme nášho a celoeurópskeho školstva? (práve ste prečítali)
