Keď ako ôsmaci zavreli a odložili scenáre divadelnej hry Márna lásky snaha, odohrali premiéru a začali prázdninovať, ich myšlienky sa začali uberať k záverečným projektom v 9.ročníku. Do začiatku septembra museli mať jasné, akej téme sa vo svojom projekte budú venovať. Vždy je veľmi napínavé ten výber sledovať, potom prekvapivé vidieť, s čím prichádzajú. Tak to bolo aj v tomto roku. Keď si deviatak vyberie ako predmet záujmu skauting, históriu kopačiek, rap, beats, slobodu zvierat, beh, drogy, automobily, klavír, online bezpečnosť, pamäť vody, parný stroj alebo módny priemysel, je to celkom primerané. Keď ide o tému bushcraft, o ktorom nikto z nás dosiaľ nepočul, vzbudí to veľkú zvedavosť a neskôr aj veľa humoru, niekedy podpichovania. Témy o strese, úzkosti, pocitoch vzbudili trochu obavy, bolo jasné, že sa to nejako dievčat, ktoré si ich vybrali, týka. Voda v krajine – táto téma vzbudila veľký rešpekt, veľmi oprávnene. Keď si deviatak vyberie ako predmet svojho pozorovania, zisťovania kávu, je to celkom veselé. O diabete písala žiačka, ktorá s ním žije ... Našich deväť rokov – túto tému pripravovali 9 rokov skoro všetci, naša Emmka to dala dokopy, popísala, natočila videá a predstavila v rámci poslednej prezentácie.
Než sme sa k prezentáciám dostali, prešlo viac ako 5 mesiacov, počas ktorých deviataci hľadali konzultantov a spolupracovali s nimi, tvorili osnovu svojej témy, obaľovali ju dôležitými informáciami, myšlienkami, ktoré hľadali v knihách, časopisoch, na internete, u svojich konzultantov. Každé dva týždne sme sa stretávali na dvojhodinovke projektov. Na hodinách ručných prác sa najskôr učili vyrobiť zošit, knihu, a nakoniec ju všetci aj urobili, aby do nej počas vianočných prázdnin mohli spísať všetko, čo ku svojej téme pozbierali. V januári dokončili obal knihy a začali si chystať prezentácie, aby v polovici februára mohli vystúpiť pred publikom.
Všetci to zvládli výborne, mnohí boli radi, že to majú za sebou. Všetkým sa nám páčilo a chutilo výborné občerstvenie, ktoré pre nás chystali rodičia prezentujúcich žiakov. Veľmi som si po všetky dni uvedomovala, aké sme mali pozorné a pokojné publikum, ako tým pomáhalo prezentujúcim, ktorí prichádzali na pľac neraz s trémou.
Ďakujem za krásny čas pri výborných témach.
Ivana Bartovičová
