Waldorfská škola v Bratislave

Blog waldorfskej školy

Osobné názory, postrehy, polemiky našich učiteľov, rodičov a žiakov waldorfskej školy.

Kvalitná škola 1: Prečo ma škola straší?

Autor: Xénia Činčurová, učiteľ, 9.11.2010

Prečo naše deti nemajú rady školu? Prečo v nej trpia aj mnohí učitelia? Ako sa to dá zmeniť? Čo je dobré vzdelanie a ako by mala vyzerať kvalitná, príťažlivá škola? Čo nášmu školstvu chýba? Ako vychovať slobodného, rozhľadeného a zodpovedného mladého človeka? Ako k týmto problémom pristupuje waldorfská pedagogika? V najbližších dňoch vám prinesieme sériu zaujímavých článkov, v ktorých sa ich autorka, vysokoškolská pedagogička, PhDr. Xénia Činčurová PhD., pokúsi hľadať odpovede na tieto otázky.

Už roky ma prenasleduje stále sa opakujúci nepríjemný sen o strednej škole: strašne sa bojím: či sa stihnem pripraviť na vyučovanie, či budem pri odpovedaní vedieť, čo treba, či som sa niečo nezabudla naučiť. Budím sa vystresovaná a s úľavou, že už vyše 20 rokov nie som gymnazistka. Ale dodnes trpím alergiou na kriedu.

Pritom učenie sa a knihy milujem od detstva. Univerzitu som končila s červeným diplomom a sama som sa stala učiteľkou. Elitné matematicko-fyzikálne gymnázium mi však zanechalo ranu na duši napriek tomu, že v psychologických testoch sa ukázalo, že mojou silnou stránkou je matematické myslenie. A tak som sa dala radšej na humanitnú cestu s otázkou, v čom je problém?

Samotné slovo škola pochádza z latinského “schola” a gréckeho “scholé”, čo znamená “prerušenie práce”. Škola, ktorá sa zmenila na “pracovisko” a prestala byť miestom pohody, sústredenia a nikam sa nenáhliaceho uvažovania o hlásaných pravdách, prestala byť školou a zmenila sa na otupujúce miesto životnej nutnosti. A na takéto miesto sa žiadnemu žiakovi veľmi chodiť nechce.

Moje gymnázium bolo v tomto zmysle popretím ducha školstva, tak ako ho formulovali antickí velikáni myslenia: Sokrates, Platón či Aristoteles. (Výbornú analýzu tejto školy podal V. Burjan v časopise Dobrá škola [článok: Zamyslenie sa nad obrazom aténskej školy]).

Alebo má väčšina pocit pohody zo školských lavíc? Mne sa tento vzácny pocit spája len s kolektívom spolužiakov, ktorých som na gymnáziu našla, a s niektorými svetlými stránkami našich profesorov. Tým ani nechcem krivdiť. Väčšinou boli naozaj odborníkmi, ale tlak celého systému vzdelávania umocnený ešte aj totalitným režimom ich zošnuroval do až odľudštenej podoby úradníkov dôkladne si plniacich predpísané povinnosti. A výsledok? Škola ako mordovisko. Aspoň pre mňa. A k tomu pocit, že dnes si už takmer nič z toho množstva „vedomostí“ nepamätám.

Alebo je to dnes v našich školách iné? Spája sa našim deťom a učiteľom škola s pocitom pohody a radostného poznávania?

Tento článok patrí do seriálu Kvalitná škola, z ktorého zatiaľ vyšli nasledovné časti:

comments powered by Disqus