Waldorfská škola v Bratislave

Blog waldorfskej školy

Osobné názory, postrehy, polemiky našich učiteľov, rodičov a žiakov waldorfskej školy.

Staroveký Rím a ako by to mohlo byť inak

Autor: Ivana Bartovičová, učiteľ, 9.1.2020

V decembri sme sa, okrem iného, doplavili s Aeneom do Itálie a dozvedali sa, ako to bolo so založením Ríma, ovládnutím Stredomoria, Rímskou ríšou, púnskymi vojnami či prvými cisármi. Už vieme, prečo majú Rimania ako symbol mesta kapitolskú vlčicu, prečo oslavujú kapitolské husi, kto bol Spartakus i prečo prekliali titul kráľ. Hádam Vás veľmi nepopletieme našimi úlohami, v ktorých sme sa zamýšľali, čo by bolo, keby to bolo nejak inak.

Kubko
Keby sa Aeneas rozhodol zostať v horiacej Tróji, tak by ju určite hasil a odrážal útoky. Ale po nejakej dobe by už bol unavený a vymyslel by lesť. Podpálil by grécke lode. Pozbieral by zostávajúcich bojovníkov a nakoniec by vojnu vyhral. Zabitých protivníkov by pochoval a pred Tróju by postavil výstražnú skalu s lebkou Achilla a nápisom: “Takto dopadne každý, kto nás bude chcieť napadnúť!“ Aeneas by bol spravodlivým a dobrým vládcom na dlhé obdobie a vybudoval by Trójsku ríšu. Vojtech Zamarovský by nemusel hľadať stratenú Tróju, lebo by to bolo mesto, ktoré by existovalo až do dnešných čias, ako napríklad Rím.

Anna:
Staroveký časostroj

Vrátime sa na chvíľu do čias, o ktorých rozprávajú staré mýty. Vrátime sa do Kartága, kde Aeneas stojí pred veľkou dilemou: Láska mu káže zostať v Kartágu u kráľovnej Didó, do ktorej sa zamiloval, ale najvyšší boh Jupiter mu prikazuje, aby sa plavil ďalej hľadať novú vlasť v Itálii. Čo je silnejšie? Láska alebo rešpekt pred bohmi? S ťažkým srdcom a slzami v očiach vykročil Aeneas k lodiam. Vystúpil na loď a dal pokyn k plavbe. Nechcel sa pozrieť späť, smerom ku Kartágu, aby sa nerozhodol zostať, preto stál chrbtom k mestu a pozeral na šíre more. Vtom z pevniny začul bolestný výkrik: Aeneas! Otočil sa k pevnine, a to bola chyba. Zazrel Didó so slzami v očiach zúfalo hľadiacu za odchádzajúcimi loďami a nešťastne vykríkol: Didó! V tej chvíli sa vrhol do mora a plával k pevnine. Láska zvíťazila. Aeneas vyliezol na breh, vzal Didó do náručia a odniesol ju do mesta.
Viete si predstaviť čo si o tomto myslel Jupiter, ktorý sa na toto celé pozeral a bol rozhodnutý zasiahnuť? Veď Aeneas  nemôže zostať v Kartágu! Veď by nebol založený Rím! No vtom do paláca vtrhla Venuša, Aeneova matka, vrhla sa Jupiterovi nohám a prosila ho, aby dovolil Aeneovi zostať v Kartágu. Po chvíli Jupiter podráždene sľúbil, že to dovolí. A tak Aeneas dlho a spokojne žil v Kartágu a tam aj zomrel.
O mnoho a mnoho generácií neskôr sa narodili dvojčatá, Aeneovi potomkovia, Romulus a Remus. Keď boli dospelí, Remus vymyslel a zostrojil časostroj. Všetci ho považovali za blázna, najmä jeho brat Romulus. Jupiter sa jedného dňa rozhodol, že Venuši už vyhovel, ale teraz treba založiť Rím. A tak sa jedného dňa prisnil Romulovi sen o tom, čo sa stalo Aeneovi a čo sa malo stať. Zrazu Romulus vedel, že to musí napraviť. A vedel aj ako. Použije časostroj! Vedel tiež, že brat mu ho dobrovoľne nedá. Preto sa uchýlil k strašnému činu. Pod rúškom tmy sa prikradol k bratovi a zabil ho. Zobral časostroj, nastavil ho na dobu, kedy žil Aeneas v Kartágu. Chvíľu nevedel, čo sa deje, všetko okolo neho letelo obrovskou rýchlosťou. A zrazu sa ocitol pred Aeneovým palácom. Hnev a odvaha v ňom vrcholili, dostal sa cez stráže a vtrhol do paláca, vybehol až hore k Aeneovmu trónu, zatriasol ním a vrieskal: „Praotec Aeneas! Čo tu robíš? Užívaš si lenivý život s kráľovnou Didó, zatiaľ čo ja mám teraz v Itálii zakladať Rím! Poslúchni vôľu bohov a plávaj do Itálie!“ „Samozrejme, ak je to vôľa bohov...“ odpovedal Aeneas. Vzal so sebou Didó a odplával.
Romulus sa vrátil časostrojom do Itálie, kde založil Rím. Potom všetko pokračovalo tak, ako to už poznáme.

Jasmínka:
Aeneas dostal príkaz od najvyššieho boja boha Jupitera, aby opustil Kartágo, a tým sa vzdal svojej lásky ku kráľovnej Didó. Aeneas celú noc nespal, rozmýšľal, čo má urobiť. Poslúchnuť boží príkaz a odísť od svojej milovanej, či neposlúchnuť? Celú noc nad tým hútal a došiel k záveru, že bude lepšie poslúchnuť, aby ho nestihol boží hnev, lebo tým by ohrozil i Didó. Ráno prikázal mužom nakladať lode a sám sa pobral Didó oznámiť, že musí odísť. Keď to Didó počula, prepukla v plač, prosila ho, sľubovala mu večnú vernosť, no Aeneas bol neoblomný. Didó s plačom utiekla k pobrežiu a spytovala sa Jupitera, prečo im to robí. Jupiter neodpovedal. Kráľovná zbadala jedného z vojakov a spýtala sa ho, kedy sa chystajú odplávať. Dozvedela sa, že keď bude slnko najvyššie. Utekala do paláca za svojou komornou, prikázala, aby z kráľovskej pivnice doniesli prázdny sud od vína, vnútro vystlali ovčou kožušinou a navrchu urobili väčšie otvory.
Slnko pomaly stúpalo stále vyššie a vyššie a Aeneas so svojou družinou kráčal k palácu rozlúčiť sa. Didó vyzerala z okna a prikázala sud odniesť za roh hlavnej sály. Keď prišiel Aeneas k Didó, objala a pobozkala ho na rozlúčku. So slzami v očiach kráčal k lodiam. Kráľovná vliezla do suda a vojaci ho odniesli na loď ako dar - kráľovské víno. Keď si už bola kráľovná istá, že sú ďaleko, otvorila sud a Aeneovi div oči nevypadli od údivu. Splnil jej prosbu, prikázal otočiť lode späť ku Kartágu. No neskôr kúsok ďalej, v Itálii, spolu založili Rím.

Alica:
Remus vyhral nad Romulom, ale Romula nezabil (bol dosť mierumilovný a nepatril k ľuďom s krvilačnou povahou, chcel byť dobrým človekom). Romulus odbehol do neďalekej dedinky, stretol krásnu dedinčanku Eleanis, zobral si ju za manželku a spolu s jej strýkom Leom si otvorili bylinkáreň. Romulus v noci tajne chodil k rieke Tiber loviť ryby a strieľal z luku do starej borovice. Niekedy mal výčitky kvôli svojej slabosti a porážke v súboji s Rémom a Eleanis ho často vídala, ako od zlosti skákal do studeného Tiberu. Potom musel ísť na druhý deň do lesa a sekať drevo na oheň, lebo keď prišiel uzimený a mokrý, spotrebovali všetko, čo mali doma.
Medzitým Remus radostne vládol. Pre jeho lásku k nepárnym číslam mal 15 liktorov, obyvatelia boli nazvaní podľa jeho matky Rhei Sylvie: - reoscelenti, epajtovia a aldajci. Rada starších mala 101 členov, lebo v ten večer, keď počas slávnosti uniesli Sabínky, uniesli omylom aj múdreho starca Balbada, ten sa stal uznávaným dedkom vševedkom, bylinkárom (obchodoval s Romulom, kým to Rémus nezistil), tiež pisárom a Removým radcom. Starec Balbada mu aj pomohol v jeho nerozhodnosti a mesto nazval Rema Viacus.

Prepísala a drobné korektúry urobila
Ivana Bartovičová


comments powered by Disqus