V akustike sa siedmaci posunuli od hudobných nástrojov k ladičkám. Aj pri nich sa potvrdilo, že čím väčšia ozvučná skrinka a hrubšia ladička, tým nižší tón. Novinkou bolo reálne pozorovanie kmitania a následné meranie kmitočtu. Ladička s kovovým plátom na ramene rozkmitanej ladičky nádherne vykreslila do zadymeného skla kmity. Ich tvar a počet závisel od tónu, ktorý znel.
Optika sa od šiestackého pozorovania tieňov posunula do zázračnej krajiny "za zrkadlom". Zrkadlové javy, ale aj pozorovanie tieňov cez štrbiny, alebo čiastočne zakrytú plochu zdroja svetla. Všetky pokusy jednoznačne smerovali k pochopeniu camery obscury. Tá bola veľkým zázrakom tejto časti epochy.
Náuka o teple nabrala celkom iné dimenzie, ako v šiestej triede. Riešili sme rozťažnosť materiálov. Sklo, kov, vzduch, voda. To boli oblasti, ktoré sme uchopili. Tu bolo aj najviac nevydarených, alebo až príliš vydarených pokusov. Čap sa neroztrhol, zato zátka s ventilom, cez ktorý mal vyfučať vzduch, pre istotu vyletela celá. Železný granát naplnený vodou a položený do zmesi slaného ľadu na veľké sklamanie triedy urobil len malé bum a nerozmetal školu na kusy.
Pri magnetizme sme postúpili od zmagnetizovávánia a odmagnetizovávania k pólom. A nie len magnetu, ale aj celej zeme. Preskúmali sme, cez čo všetko je magnet schopný pôsobiť. A najviac sa páčilo, ako dokáže poupratovať železné piliny.
No a už sme pri novej oblasti fyziky, mechanike. Tu sme prešli všetkých jednoduchých pomocníkov pri ľudskej práci. Všetko sme sa snažili, ak sa to čo len trocha dalo, vykonať ako prácu bez pomoci náradia a potom s ním. Praktický zážitok toho, či tieto jednoduché vynálezy naozaj uľahčujú prácu, alebo nie.
Ako prvú sme si vyskúšali páku. Tu sme opustili triedu a veľa pokusov sme robili vonku, priamo na reálnych veciach a situáciách. Akými rôznymi spôsobmi sa dá páka využiť a kde všade okolo nás, či už doma, alebo v škole a neskôr v práci! Kde všade by sme sa bez princípu páky nepohli! Úprimne povedané, toto boli často zázraky aj pre mňa. A vrcholom celej témy bola obrovská drevená ryba skotúľaná do jazierka a jej následné vytláčanie von. Myslím, že vďaka tomu moji siedmaci nikdy nezabudnú, čo to páka je a akým spôsobom sa používa. A mám vážne obavy, že vďaka tomuto neplánovanému experimentu je naše jazierko znova deravé. Princíp váhy, ktorý sme riešili potom už nebol až taký vzrušujúci, ale zato potrebný. Tu sme si troška aj započítali. Potom prišli na rad hriadeľ a koleso na hriadeli. Tu už sme zostali v triede a využili pomôcky, ktoré nám vyhotovil náš zručný pán školník.
Pri kladke a kladkostroji sme si užili veľa zábavy. Keď sme zažili, že dokážeme zdvihnúť sami seba, radosti a skúšaniu nebolo konca kraja.
Posledné, čo nás čakalo, bola naklonená rovina.
Nevadilo, že bol máj a vonku teplo. Žiaci boli celý čas koncentrovaní a vtiahnutí do procesu. Nebolo treba vôbec žiadne motivovanie. Motiváciou bola samotná téma a pokusy samé o sebe. Naďalej sme pracovali trojkrokovým spôsobom. Pozorovanie, alebo vlastné prevádzanie pokusu, ako druhé - zhrnutie, čo sme robili a videli, čo sme mohli pozorovať. A až na druhý deň závery, ktoré z toho možno vyvodiť. Každodenná domáca úloha bola čo najpresnejšie popísať a zakresliť, čo sme robili. Pribudla aj práca s textom. Veľa poznatkov z elektriny dostali žiaci prefotené k preštudovaniu a podobne to bolo aj s mechanikou. Tu sa celkom pekne osvedčilo každý deň nechať priestor na preskúšavanie sa z toho, čo sme sa naučili, čo by sme mali vedieť. Skúšala som ja, alebo sa žiaci skúšali sami medzi sebou. Bleskové päťminútovky každý deň sa tiež osvedčili. Siedmaci už chcú vedieť, ako na tom sú a chcú byť jasne ohodnotení. Chcú vedieť, ako sú na tom jednotlivo v porovnaní s triedou. Tu už je na to naozaj čas. Hodnotenie síce stále nie je známkou, ale vedomie a jasnosť počtu bodov či percent je pre nich vporiadku.
A tak nám teda bolo veselo s fyzikou. Nemusí to byť len úmorná nuda teórie a výpočtov. Môže to byť aj veľké dobrodružstvo v uchopovaní ďalšieho kúska sveta.
Fotogaléria
Alexandra študuje princíp ladičky.
Voda rozvlnená vibrujúcou ladičkou.
Správny úder a kovové krídelko na konci ladičky sa stane písadlom.
Aha, píše na zadymené sklo.
Kmity podľa intenzity zvuku. Začiatok silný, koniec do stratena
Simon meria kmitočet a Jano sa čuduje.
Kde sa vzali dva tiene jednej ruky????
Tak toto si skúste. Ako treba písať na tabuľu, aby sa to v zrkadle dalo čítať?
A to je čo za čudo? Môže perspektíva pokračovať v zrkadle?
Kde sa vzali dva tiene? A ako to, že behajú do zrkadla a zo zrkadla?
Tri sviece a štrbina. A čo sa deje za ňou?
Tri svetelné pásy!
Prečo jeden zmizol?
A zrazu druhý? Vyskúšajte si to! Prezradím, že treba zakrývať sviečky.
Ako to, že sa guľatý tieň zmenil
na mesiačikový?
Tak pre toto. Už chápete?
Tak čo spravia tie tyče z rôznych materiálov a tie naše ruky z rovnakého materiálu? TAko prvý pustil tyč Simon, keď k nemu dorazila horúčava. Alica so sklom by tam stála hádam dodnes, ak by sa jej postupne neroztavilo sklo:-)
A takto sme zisťovali, ako vznikla termoska.
Tak na koho ste stavili? Kto sa dorozťahuje ďalej?
O štvrť otočky nášho ukazovateľa vedie meď !!!!!
To, čo na zábere nevidíte je, že guľôčka otvorom prechádza celkom hladko.
Tu ju Matej zahrieva nad horákom.
A, ajhľa, neprejde!!!!
Ale keď ju ochladíme, zaraz sa to podarí.
Nuž a toto je ten nešťastný čap, ktorý nepraskol!!!!
Nahrievame sklo.
Nevydržalo!!!
A so sklenenou rúrkou dokázal Simon takéto divy. Stačí na to trocha tepla.
Takto sme sa zamestnávali jedno ráno. Všetci sme drvili ľad.
Katarínka zatvára železný granát naplnený vodou....
.... dopadol takto. keď sme ho dali do vedra s našou ľadovou drťou, kam sme pridali soľ.
Dobré, že? Ale školu nerozmetal. :-(
Atramentová voda
a zahriata banka. V banke iba vzduch.
Cez tento kohútik sa mala sfúknuť sviečka. Akurát že pretým nám pre istotu vyletel celý. Vďaka tomu už celý nie je. Našťastie zostal funkčný.
Alica teplom rúk zahrieva banku a ajhľa, bublinky!
Caroline, Bohdana Alexandra a Róbert robia živý elektrický obvod. Pozóóóór! Spájam!
Lívia vyrába ten istý okruh vďaka vode. Bez jazykov. Vraj je to hygienickejšie:-)
Takto sa kamarátia magnety.
Alebo aj nekamarátia.
Slečny, ktorá si dá klincový náhrdelník?
A pre chlapcov tu máme klincový vláčik.
Držia a držia a ... až prestane pôsobiť zmagnetizovanie.
My sa zásadne kamarátime len špičkami. Hlavičky k sebe nedostanete!
Skrytý magnet.
Funguje aj cez papier!
A veru aj cez Maximovo tričko.
Aj cez plast
Ale na kovovú dosku je krátky.
Železné piliny....
....hejbejte se! A oni sa pohli Vytvorili severojužné siločiary a na póloch sa postavili do pozoru!
No, Paula, zaber! Paula zabrala a nič.
Keď ale zabrala Mária, hneď bolo všetko ináč. Kdo umí, ten umí. Kdo neumí, čumí. A kto má pajcer, ten je macher.
Tak, milá ryba, ako sa ti bude gúľať pomocou páky?
Do jazierka to učiteľka vyslovene zakázala. Tak, čo teraz s tým? Hlavne aby sme sa nezababrali.....
...ale asi sa tomu zababraniu nevyhneme.
Tomu sa hovorí, páky v akcii. A tak vznikajú diery v jazierku. To bude ten pajcer...
Pripraviť sa...
...a hop! Tak nám Jano predviedol ďalšie využitie páky
a Ines ešte jedno
Neudvihnete Máriu?
Tak na páku s ňou. Tak to riešili aj Janíčko s Marienkou.
Váha v praxi.
A váha v dvojnásobnej praxi. Aj s výpočtami.
Tak ako, kto je v triede najsilnejší?
Pri tomto využití páky môže byť aj najslabší.
Nie a nie tú Sáru zdvihnúť?
Čo nejde rukami, ide kladkou.
A s kladkostrojom si samoobslužný.
Tak ako, ľahšie je to na naklonenej rovine,
alebo rukami? Inak, toto sa podarilo asi na piaty pokus. Medzitźm bola kopa smiechu a neúspechov.
Naklonená rovina, alebo ako sme sa hrali s autíčkami.
No, a čo teraz? že by viac závažíčok?
