Waldorfská škola v Bratislave

Mgr. Alena Klčová.

alena.klcova@iwaldorf.sk

Alena Klčová

Kto som?

Pochádzam z Myjavy. Vyštudovala som Vysokú školu pedagogickú v Nitre so špecializáciou telesná výchova. Učila som na Orave. 

Tu som sa naučila hrať na gitare ako tak. Kresliť portréty - z fotiek. Bežecké lyžovanie, stala som sa trénerkou. Začala som s jógou a stala som sa vegetariánkou. 

Po dvoch rokoch som prešla na školu vo Vrbovciach. Odtiaľ som odišla na materskú s mojou dcérou Annou. 

Po materskej som nastúpila na školu v Myjave.

Prečo som na waldorfskej škole?

Prešla som kurzmi LEGO DACTA, enviromentalistikou, joga na škole, škola Orava, ITV, waldorf... Skrátka, bol to čas hľadania, ako to v tom vyučovaní robiť dobre. Zostala som pri waldorfe. Dával mi odpoveď na všetky otázky. A doteraz dáva. Teda, najmä antropozofia. Je pozadím waldorfu a robí z tohto spôsobu vyučovania zmysluplný celok, nie len znôšku nepodložených nápadov, ako som sa s tým stretávala v iných vzdelávaniach. To je pre mňa to podstatné a dôležité. Nie len to, že sa písmená učíme cez obrázky, ale aj to, cez aké a prečo práve také a nie iné. A prečo je lepšie dať podstatné mená do piateho ročníka a nie skôr...

Nuž, a tak niet divu, že som sa ocitla v Bratislave, na waldorfskej škole. Patrím k jej zakladajúcim členom. A som vďačná osudu, že som pri tom mohla byť. Zažiť si zrod tohto malého zázraku. Ale ak sa chce človek podieľať dobre, tak žiadne spanie na vavrínoch. A tak navštevujem kurzy špeciálnej pedagogiky, eurytmiu, spev,... Ale najmä sa dennodenne učím od svojich žiakov a vďaka nim.

Čím žijem?

Byť waldorfský učiteľ je, podľa mňa, ten najväčší dar, čo

človek môže dostať. Je to tak bohatá a široká oblasť rozvoja, že mám pocit, že už nič viac nepotrebujem. Napriek tomu ale občas ulietnem k dobrej knihe, filmu či plávaniu a lapaniu slnečných lúčov. Mojimi rukami už prešlo zopár škrečkov, mačiek a momentálne sa kochám morským akváriom. Samozrejme, školským. Keby som sa nebola stala učiteľkou, tak určite robím niečo pri zvieratách. 

Nuž, že by aj nejaký môj vzor? Tak jednoznačne Michelangelo. Od decka do vysokej staroby tesal a tesal a tesal. A medzitým prekračoval polená, čo mu hádzali pod nohy. Oslavovaný, opovrhovaný, zaznávaný, ohováraný, glorifikovaný... ale vždy poctivo pristupujúci k zadanej práci a plný nápadov. A nie jednoduchých. V žiadnom prípade si nekládol malé ciele.