Začiatok školského roka sa v siedmackej triede niesol v znamení nového predmetu - chémie. Učiteľka v bielom plášti a so šatkou na hlave, žiaci v ochranných okuliaroch, hasičský prístroj s pokynmi u jedného, mokrý uterák s pokynmi u druhého, podpísané bezpečnostné opatrenia - bezpečnosť pri nebezpečných prácach musí byť. A že troška strach vzbudzujúco, to už patrí k nálade siedmeho ročníka.
Domácou úlohou siedmakov bolo - presne, čo najpresnejšie, opísať pokus.
Druhý deň - zachovávajúc vernosť trojčlennosti hodiny, kedy pokus a jeho následný popis sa urobí na hodine a ráno sa vrátime k tomu, čo sme videli a zhrnieme, osvetlíme a zosumarizujeme poznatky - sme si vypočuli a skomentovali zápisy a urobili závery. Oheň z drevín veľmi nedymí a vonia živicovými látkami. Bylinky dymia, ale voňajú. Slama dymí hrozne, ale ešte nesmrdí ako perie, chlpy či koža. Bavlna a vlna tlejú
Druhý týždeň sa niesol v znamení pálenia vápna. Skrotenie ohňa prichádza až k službe človeku pri výrobe materiálov, ktoré potrebuje. Pálenie vápna z rôznych mramorov a vápencov napriek mnou 7X realizovanému pokusu nevyšiel. A tak sa mohli deti stretnúť s tým, aká je práca vedcov ťažká a koľkokrát môže byť stíhaná neúspechom.
na čo slúži vápno, ako sa pálilo v minulosti a ako dnes. Rozpustili sme mušle v kyseline chlorovodíkovej za patričného šumenia.
Príbehy sa zmenili na vraždiaci plyn, ktorý sme objavili nielen pri pálení ohňa, ale aj vápna a dokonca v dychu človeka a vraždiacich jazerách - teda v útrobách zeme.
Posledný týždeň na úvod sme znova vyrobili plamene, tentoraz celkom pekelné s patričným smradom. Pálili sme síru. A hodinu znova bolo treba ukončiť v lodi s kašľajúcimi a slziacimi siedmakmi.
Potom sme sa venovali kovom. Tajomne žiariacemu a človeka odjakživa lákajúcemu zlatu
cez meď a cín až po tavenie bronzu. Zo škaredých čiernych kúskov po patričnom čarovaní zažiarili nádherné strieborné šperky. Už počas kapustového týždňa sme začali s príbehmi viažucimi sa k zlatu a jeho sile meniacej charaktery ľudí - zlatej horúčke. V nich sme pokračovali až po koniec epochy. Ranné verše sa zmenili na Goetheho kováčov z Pandory.
Týždeň nabitý zmyslovými zážitkami každého druhu - videli sme, počuli sme, cítili sme a kto mal odvahu, ochutnal. Zažili sme nebezpečenstvo reálne, pri pokusoch a príbehové. Mnohí sa popasovali so svojou odvahou, keď mali prebehnúť pokusy v ústach. Hasičský prístroj bol v pohotovosti a nebezpečenstvo pokusov dosvedčovali aj ochranné okuliare na očiach siedmakov.
Tak siedmaci vstúpili na pôdu chemickej vedy.
A že ich to zaujalo dokazuje aj to, že jedna žiačka si vybrala chémiu ako celoročný projekt a zážitky z hodín spracovala ako film. Napriek tomu, že naši žiaci nemajú prácu s počítačmi dosahujú takéto neuveriteľné výsledky. Podotýkam, že túto prácu urobila celkom sama. Otec jej len ukázal, ako sa robia veci, ktoré tam chcela a ešte nevedela.
