Waldorfská škola v Bratislave

Chémia u siedmakov

Autor: Alena Klčová, učiteľ, 27.1.2013

Začiatok školského roka sa v siedmackej triede niesol v znamení nového predmetu - chémie. Učiteľka v bielom plášti a so šatkou na hlave, žiaci v ochranných okuliaroch, hasičský prístroj s pokynmi u jedného, mokrý uterák s pokynmi u druhého, podpísané bezpečnostné opatrenia - bezpečnosť pri nebezpečných prácach musí byť. A že troška strach vzbudzujúco, to už patrí k nálade siedmeho ročníka. 

Prvý deň prvého týždňa, teda v utorok (lebo v pondelok bolo slávnostné otvorenie školského roka) sa z temnej triedy vyvalil dym a kašľajúci a plačúci novopečení siedmaci. Pokus s ohňom a pálením rôznych materiálov priniesol svoje. Kým sa pálili vetvičky zo stromov, šišky, ihličie...všetko voňalo a bolo to celkom príjemné. S vlnou, bavlnou, slamou, perím a kožami sa prihoršilo. Skrátka, tento pokus vyšiel. Zhrnúť si ho bolo treba vonku v lodi, lebo dnu sa nedalo dýchať. Aj príbeh - ako horelo Chicago, sme si rozpovedali vonku. 

Domácou úlohou siedmakov bolo - presne, čo najpresnejšie, opísať pokus. 

Druhý deň - zachovávajúc vernosť trojčlennosti hodiny, kedy pokus a jeho následný popis sa urobí na hodine a ráno sa vrátime k tomu, čo sme videli a zhrnieme, osvetlíme a zosumarizujeme poznatky - sme si vypočuli a skomentovali zápisy a urobili závery. Oheň z drevín veľmi nedymí a vonia živicovými látkami. Bylinky dymia, ale voňajú. Slama dymí hrozne, ale ešte nesmrdí ako perie, chlpy či koža. Bavlna a vlna tlejú


Ďalšie dni nasledovali pokusy s horením vyrobených látok. Siedmaci už snáď navždy budú vedieť, prečo sa na benzínke nemanipuluje s otvoreným ohňom, keď videli vzbĺknuť benzín od sviečky na opačnom konci stola. Vedia aj čo-to o studenom ohni a prečo oleje, benzín a lieh nehasíme vodou.

Dozvedeli sa aj o princípe fungovania komína, a tým aj o postupnom krotení ohňa. Ale, v básni od Schillera recitovanej na úvod hodiny a príbehov aj o požiaroch, a o ničivej sile ohňa. 





Druhý týždeň sa niesol v znamení pálenia vápna. Skrotenie ohňa prichádza až k službe človeku pri výrobe materiálov, ktoré potrebuje. Pálenie vápna z rôznych mramorov a vápencov napriek mnou 7X realizovanému pokusu nevyšiel. A tak sa mohli deti stretnúť s tým, aká je práca vedcov ťažká a koľkokrát môže byť stíhaná neúspechom.

 Dozvedeli sme sa ale, ako zistiť prítomnosť vápenca v kameňoch,

na čo slúži vápno, ako sa pálilo v minulosti a ako dnes. Rozpustili sme mušle v kyseline chlorovodíkovej za patričného šumenia.

 




Príbehy sa zmenili na vraždiaci plyn, ktorý sme objavili nielen pri pálení ohňa, ale aj vápna a dokonca v dychu človeka a vraždiacich jazerách - teda v útrobách zeme. 

Tretí týždeň celkom odbočil od témy. Pracovali sme so šťavou z červenej kapusty. Cez pridávanie rôznych ingrediencií do kapustovej šťavy sme zistili, že niektoré šťavu mení a na zelenú až hnedooranžovú, iné na fialkasté odtiene až po ružovú a niektoré s ňou nerobia nič.


 




A tak sme sa cez zdanlivo nesúvisiace témy dostali ku kyslosti a zásaditosti látok a spätne ku kyslosti a zásaditosti zložiek ohňa. Venovali sme sa neutralizácii a odvážlivci obetujúci na oltár vedy vlastnú telesnú tekutinu sa cez vyšetrenie moču indikátormi priamo na hodine dozvedeli o prekyslenosti svojho organizmu. Skúmali sme teda nie len látky okolia, ale aj nášho tela. 

Posledný týždeň na úvod sme znova vyrobili plamene, tentoraz celkom pekelné s patričným smradom. Pálili sme síru. A hodinu znova bolo treba ukončiť v lodi s kašľajúcimi a slziacimi siedmakmi. 


Potom sme sa venovali kovom. Tajomne žiariacemu a   človeka odjakživa lákajúcemu zlatu 

cez meď a cín až po tavenie bronzu. Zo škaredých čiernych kúskov po patričnom čarovaní zažiarili nádherné strieborné šperky. Už počas kapustového týždňa sme začali s príbehmi viažucimi sa k zlatu a jeho sile meniacej charaktery ľudí - zlatej horúčke. V nich sme pokračovali až po koniec epochy. Ranné verše sa zmenili na Goetheho kováčov z Pandory.

Týždeň nabitý zmyslovými zážitkami každého druhu - videli sme, počuli sme, cítili sme a kto mal odvahu, ochutnal. Zažili sme nebezpečenstvo reálne, pri pokusoch a príbehové. Mnohí sa popasovali so svojou odvahou, keď mali  prebehnúť pokusy v ústach. Hasičský prístroj bol v pohotovosti a nebezpečenstvo pokusov dosvedčovali aj ochranné okuliare na očiach siedmakov. 

Tak siedmaci vstúpili na pôdu chemickej vedy. 

A že ich to zaujalo dokazuje aj to, že jedna žiačka si vybrala chémiu ako celoročný projekt a zážitky z hodín spracovala ako film. Napriek tomu, že naši žiaci nemajú prácu s počítačmi dosahujú takéto neuveriteľné výsledky. Podotýkam, že túto prácu urobila celkom sama. Otec jej len ukázal, ako sa robia veci, ktoré tam chcela a ešte nevedela.  


comments powered by Disqus