Deviataci na Waldorfskej škole dostávajú už niekoľko rokov koncoročné výzvy a jednou z nich je prichystať čo najlepšie divadlo. Vždy som sa tešila na predstavenia, no tento rok to bolo zrazu na nás. Už od začiatku práce, vyberania divadelnej hry, sme mali v triede rozličné názory a predstavy o tom, ako by malo naše divadlo vyzerať.
Keď sa podarilo vybrať hru, naivne sme si mysleli, že najťažšie máme za sebou. A pán režisér sa vtedy len pousmial...
Počas čítania hry niektorým jasne sadli role a niektorí zase v tú chvíľu nemali poňatia, čo s nimi bude. Takýmto veciam treba dať čas, čo sa oplatilo aj v našom prípade a v čase cvičenia samotnej hry sa viac-menej všetci stotožnili so svojou určenou rolou.
Aj takí ako ja. Mne sa žiadna rola na prvý pohľad nepozdávala, keďže ženské postavy naša hra ,,Skrotenie zlej ženy“ obsahovala iba tri. Na dve ženy sa obsadilo šesť dievčat a vtedy bolo jasné, že ostatné budeme mať roly chlapov. Čo, samozrejme, nebolo ľahké už z toho dôvodu, že sme hrali v inom období a nieto ešte opačné pohlavie... Našťastie sa to vo viacerých prípadoch mohlo zdať vtipné a verte, že ani pri nácvikoch naše tváre neostali bez pousmiatia.
Ak toto čítaš a náhodou ťa čaká projekt divadlo, nemysli si, že keď sa naučíš svoje texty, si v suchu. Práveže na ďalšom kroku, stavanie dobrých scén, ktoré pobavia a dávajú divákovi zmysel, NESMIEŠ zaspať na vavrínoch. Treba byť sústredený, čo nehovorím, že je vždy ľahké, hlavne keď vám už to divadlo lezie krkom...
Kvalitné divadlo si žiada aj obetu – voľný čas. Napríklad cez víkend, keď sa konalo naše divadelné sústredenie, sme nielen pracovali na kvalitke, ale aj sme trávili navyše čas spolu, čo prirodzene prospieva k ,,stmeleniu“ kolektívu triedy.
No a štyri týždne, určené na chystanie divadla, sa pomaly, ale isto krátili. Až v posledných dňoch si človek uvedomoval, koľko toho treba dorobiť. Kostýmy, scény, kulisy, plagáty, bulletin...
Keď som pri kostýmoch, pravdepodobne si môžete myslieť, že sme si kostýmy požičali z požičovne. Aby to však bolo naše PRAVÉ divadlo, aj kostýmy sme si šili sami. Jednoducho zhrnuté: všetko, čo sme potrebovali, sme si zariadili sami.
A v poslednom týždni prišli na rad problémy. Napríklad jedna nepríjemná vec, že kto z troch alternácií bude hrať, keď sme si rezervovali sálu len na dve predstavenia. Spraviť to tak, že komu hranie ide najhoršie si nezahrá, by po celomesačnej práci bolo asi dosť zdrvujúce. My sme to vyriešili bonusovým predstavením v škole, ktoré nebolo o nič horšie ako ostatné dve v kultúrnom stredisku. Na takéto situácie treba myslieť na začiatku, aby sa predišlo konfliktom.
Možno sa teraz pýtate, ako sme to mali so stresom. Na niektorých spolužiakoch som pred predstavením videla veľký stres, ale to k tomu tak prirodzene patrí. Navzájom sme sa snažili podporovať a keď sa niečo nepodarilo, tak improvizovať.
Ja osobne som mala stres po každom predstavení menší a viac som sa sústredila na dolaďovanie chybičiek. Posledné vystúpenie som si aj najviac užila a po krásnom zážitku a veľkom potlesku nás zaliala eufória. Preto by som každému priala, aby si mohol vyskúšať niečo takéto. Vydať zo seba maximum energie na javisku, kde vám do očí silno svietia reflektory, ale vy ich cez tú chvíľku slávy neregistrujete a váš hlas sa rozlieha medzi stovky divákov... nakoniec aplauz, ktorý je už len bonusom... a ešte milión ďalších pocitov, ktoré na vás doľahnú až neskôr.
A vtedy bol náš veľkolepý projekt pri konci... po troch predstaveniach a mesiaci práce sme si mohli vydýchnuť a zabudnúť všetky texty. Ale to nešlo, pretože na každého sa nalepila polovica diela. Ďalšie dni nás sprevádzala nostalgia. S úsmevom sme si opakovali naučené repliky, keď sa nám hodili do bežnej reči a priam automaticky sa hrnuli z hrdla...
Takéto pocity vie vyvolať divadlo a to bol len malý náhľad do súdka mojich pocitov. Na to, aby ste ich pochopili, si to musíte zažiť.
Ja osobne - aj za celú triedu, pod deväťročným vedením pani učiteľkou Zuzkou Bugárovou, ďakujem tejto škole a pánovi učiteľovi Michalovi Klučkovi, že nám bolo dopriate novej skúsenosti – DIVADLA.
Nina Harcegová 2017
