Pozývame Vás na
INFORMAČNÝ SEMINÁR
Pod záštitou Školy chirofonetiky, Lázně Bělohrad Česká republika
CHIROFONETIKA
účinná masážna metóda na pomoc deťom
7 a 14. 11. 2014
od 16,00 do 19,00
v Bernolákove, Clemetisova 20
Chirofonetika je masážna terapia, ktorá s pomocou zvukov hlások a masáže chrbátu, rúk alebo nôh pomáha deťom pri:
-oneskorenom vývine
-poruchách reči
-autizme
-hyperaktivite
- detskej mozgovej obrne
-poruchách učenia
- podporuje školskú zrelosť
- a iných ťažkostiach
Masíruje rodič alebo iný blízky rodinný príslušník pod supervíziou terapeuta.
Seminár vedie Miroslava Heribanová, špeciálny pedagóg, logopéd a chirofonetik.
Cena 15,-Eur na deň. Program pošleme prihláseným účastníkom.
Viac informácii o metóde: www.chirofonetika.cz.
Prihlášky a bližšie informácie: miroslava.heribanova@iwaldorf.sk
Chirofonetika zlepšuje kvalitu života a lieči.
Chirofonetika je na Slovensku a aj v Čechách ešte stále málo známa terapeutická metóda. Jej zakladateľ Alfréd Baur (1925-2008) mal pôvodne v úmysle pomôcť deťom hovoriť. Jeho dielo je hlavne vo svete známe, najmä vďaka básničkám, prstovým hrám a terapeutickým radám k zajakavosti.
Alfréd Baur bol hlboko stotožnený s antroposofiou, vedel sa dívať na svet fenomenologicky a dokázal toto svoje pozorovanie pretaviť do metódy, ktorá jedinečným spôsobom pomáha k harmonizácii pacienta. Pôvodný zámer – pomôcť deťom v liečebno-pedagogickom inštitúte, ktorý založil so svojou manželkou – lekárkou Ilse Baur, sa v priebehu času rozšíril na takmer všetky vekové kategórie a zdravotné, či psychické ťažkosti.
Deväť rokov sa venujem chirofonetike, najskôr ako študentka a teraz ako učiteľka v Škole chirofonetiky v Lázních Bělohrad. Za tento čas som mala možnosť vidieť množstvo dôkazov o tom, že keď sa zvolí správna rada hlások, je terapeutický účinok týchto masáži veľmi efektívny. Rada by som sa s vami podelila a radosť a nádej, ktorú cítim vždy pri prezentáciách záverečných prác študentov a priniesla vám niekoľko kazuistík. V nich sa sila a liečivá moc hlások zrkadlí v zmenách v živote pacienta.
Začnime rečou:
V jednej záverečnej práci bol prinesený prípad chlapca, ktorý okolo tretieho roku svojho života prešiel fázou vývinovej dysfluencie, čo sa odrazilo v jeho štyroch rokoch ako rečový blok, začiatok zajakavosti. Striedali sa u neho obdobia zlepšenia a zhoršenia. Mal ťažkosti najmä s výslovnosťou hlások A,B a M a najmä vtedy, ak chcel vyjadriť zložitejšie myšlienky.
Už po roku ošetrenia chirofonetikou nastalo veľké zlepšenie v reči. Po roku a pol bola jeho reč plynulá aj v záťažových situáciách (napríklad na Vianoce, alebo u babičky, kde sa predtým vždy zajakával)
Dnes sa často objavujú deti, ktoré majú ťažkosti v škole aj napriek tomu, že ich intelekt je vporiadku. Diagnóza vývinových porúch učenia je už v tomto období veľmi široká, ale má množstvo spoločných znakov.
V jednej záverečnej práci som si vypočula prípad chlapca, ktorý v škôlke nebol ničím nápadný – hral sa, kreslil si, bol veselý. Len sa trošku horšie sústredil. V prvej triede mu učenie išlo ťažšie. Pani učiteľka ho označila ako „pohodlného“ chlapca, doma mali každý deň veľa práce.
V 4. ročníku ho nová pani učiteľka poslala na vyšetrenie do poradne – výsledkom bolo, že chlapec má vysoký intelekt, ale vyskytujú sa u neho špecifické poruchy učenia.
V škole sa v tom čase prejavoval ako tichý, zle artikuloval, mal ťažkosti so sluchovou analýzou a diferenciáciou, bol farboslepý. Jeho citové prežívanie bolo tiež pod tlakom a reagoval labilne, keď sa situácia nevyvíjala podľa jeho predstáv. Veľa zabúdal, s ťažkosťami zvládal učebnú látku. Navonok pôsobil ako „pohodlný, ale hĺbavý“,
Ošetrenie chirofonetikou jeho mama začala, keď mal 11 rokov. Prešli si obdobím zhoršenia, ktoré mamu na chvíľu odradilo, ale napokon sa nevzdala, pokračovala v ošetrení a v terapeutickom prístupe ďalej a jej syn „rozkvitol“. Na konci 6. triedy skončil s vyznamenaním. Učitelia sa pýtali, či netrpel náhodou niekedy dyslexiou, zlepšili sa aj jeho emocionálne prejavy, stal sa vitálnejším a sebavedomejším.
Chirofonetika je známa tým, že jej pôsobenie nie je viditeľné rýchlo. Pracuje s vitálnymi silami človeka, a to chce čas, aby sa jej efekt v živote prejavil. Napriek tomu, môžeme vidieť aj prípady, kde stačí málo:
Príkladom je aj dievča, ktoré trpelo mentálnou anorexiou.
Začalo to v jej 16-tich rokoch, kedy merala 170 cm a vážila 43 kg.Jej rodiča prechádzali vo svojom živote krízou – matka trpela zdravotne, otec sa nevedel vyrovnať so stretou zamestnania. Ich dcéra na to zareagovala tým, že prestala jesť. Prišlo to tak ďaleko, že bola hospitalizovaná. Tam sa, pravdaže stav zlepšil, chcela sa vrátiť domov a tak upustila zo svojej „askézy“. Pribrala, pustili ju domov. Doma sa však situácia opakovala. Prvý deň jedla, ale potom už len vysilená ležala a opäť odmietala akúkoľvek potravu.
Tentoraz ju hospitalizovali nie na detskom oddelení, ale na psychiatrii. Rozhovory, presviedčania, nemocničné prostredie spôsobili, že dievča sa opäť pustilo do jedla, no po návrate domov sa tento efekt znovu vytratil. Osem mesiacov po začiatku ochorenia sa cítila tučná, nemala menštruáciu, brala antidepresíva a trpela občasnými záchvatmi sebapoškodzovania.
V tom čase sa matka obrátila na študentku chirofonetiky s prosbou o pomoc. Bola zahájená terapia, pri ktorej matka svoju dcéru raz denne masírovala. Po troch týždňoch dievča normálne jedlo dostala menštruáciu a celkove bola veselšia, keď prišla zmena ošetrenia a s tým aj kríza a návrat pôvodného stavu. Terapeutka na to zareagovala zmenou hláskovej rady a celkový stav dievčaťa sa začal trvale zlepšovať.
Po 30 týždňoch ošetrenia ukončili terapiu. Dievča vážilo 56 kg, jedlo pravidelne a s chuťou, športovalo, začalo chodiť na brigády, kurzy a uchopila svoj život aktívne do svojich rúk.
Mohli by sme písať o deťoch s autizmom, nepokojných deťoch, o akútnych ošetreniach pri detských chorobách, o ošetrení ľudí v starobe, dospelých ľudí v krízových situáciách. Príkladov, kedy chirofonetika ľuďom priniesla nádej a úľavu je veľa.
Na záver by som rada spomenula prípad dievčatka s DMO ako príklad toho, že niekde je nevyhnutné, aby sme sa zmierili s osudom, ktorý si dieťa vybralo. Chirofonetika je tu potom ako pomoc, úľava, metóda, ktorá prináša nový impulz vo vývine. Ale hlavne je to metóda, ktorú má v rukách rodič. Tým pádom už nie jen odkázaný na pomoc zvonka – od lekárov a iných „nositeľov múdrosti a pomoci“. Môže svojmu dieťaťu pomôcť sám.
Kazuistiku dievčatka, ktorou by som rada ukončila tento príspevok, som vybrala zámerne. Začína sa plánovaným fyziologickým pôrodom, ktorý prebehol normálne.Po 3 hodinách po pôrode sa však objavili ťažkosti s dýchaním, septický šok a všetko sa zmenilo. Zdravé a pokojné dieťatko sa po prepustení z nemocnice zmenilo na dieťa, ktoré máličko spalo, veľa plakalo, malo ťažkosti s príjmom potravy a začalo postupne zaostávať vo vývine. Po čase mu bola diagnostikovaná detská mozgová obrna. Po dvoch rokoch dokázalo začať chodiť, ale len s oporou. V štyroch rokoch hovorili dvojslovné vety.
Ku chirofonetike sa dostali, keď mala 6. rokov. Pomerne rýchlo následne začala opakovať slova, zmenil sa spôsob jej chôdze, a zlepšila sa pohyblivosť pravej hornej končatiny, ktorá bola paretická. V siedmych rokoch sa zlepšilo pitie, vypadol jej prvý zub, reč sa začala zlepšovať po gramatickej stránke. Pravá ruka sa pekne uvoľňovala, samostatnejšie stála, spomtánne poznávala písmená, používala v reči Ja a aj jej vlastná vôľa sa prejavovala výraznejšie. Zhruba po troch rokoch ošetrovania nastalo mnoho zmien v jej živote.
Prvýkrát povedala, že je smädná, zlepšila sa artikulácia, vzrástla slovná zásoba, bola aktívnejšia, pohyblivejšia, sebavedomejšia.
Osud tohto dieťatka nezvrátime, ale kvalita jeho života sa dá chirofoneticky výrazne ovplyvniť v jej prospech, čoho dôkazom je táto práca.
Verím, že chirofonetika sa bude naďalej vyvíjať, že sa nájde viac aktívnych rodičov, partnerov a terapeutov, ktorí liečivé účinky hlások uplatnia v prospech trpiacich a ohrozených ľudí.
Miroslava Heribanová
