Neviem, ako je to možné, ale posledných 12 rokov, čo chodíme na waldorfské svätojánske slávnosti, ani raz nepršalo. Tentokrát to síce vyzeralo všelijako, ale nakoniec bolo zasa pekne.
Stretli sme sa, tradične, na školskom dvore. Najprv deviatacki
oteckovia začali pripravovať guláš. Neskôr sa začali schádzať ôsmaci –
prípravný štáb jánskych súťaží. Priniesli koláčiky, pripravili súťaže,
ukryli poklad.
O tretej sa to tu začalo zahusťovať malými deťmi, ich súrodencami a
rodičmi. Pátranie po svätojánskom poklade zaujalo všetky deti, ktoré
nakoniec našli, čo hľadali – ozajstný svätojánsky poklad. Viete, kde bol
ukrytý? Ak si myslíte, že vo vysokej tráve, tak ste neuhádli. Ani pod
kameňom nebol. Našli ho v čerstvo postavenej záhradnej peci, našej novej
pýche.
Na Zlatú priadku sa chvíľku zahrala pani učiteľka Tatiana, ktorá nám ukázala rôzne druhy kolovrátkov a predviedla nám, ako sa dá spriadať ovčia vlna. Kto chcel, mohol si vyskúšať.
Veľkou udalosťou bolo divadelné vystúpenie deviatakov, tí sa celý rok pripravovali so Shakespearovou hrou “Búrka”. V plnej telocvični predviedli, ako zúročili svoj deväťročný pobyt na našej škole. Veľký záverečný potlesk ukázal, že sa im to podarilo so cťou.
Tí najvytrvalejší, ktorí zostali až do tmy, si mohli na ohni poopekať, pohostiť sa na guláši, sledovať svätojánske mušky, či preskakovať cez oheň.
Pekné to bolo, prídem zas.
Túto aktivitu podporil Nadačný fond Tesco pre zdravšie mestá v Nadácii Pontis.
Ešte zopár obrázkov:
