Waldorfská škola v Bratislave

Oblá čiara, rovná čiara, čo sa prvák s takou čiarou natrápi a naumára ...

Autor: Ivana Bartovičová, učiteľ, 13.10.2014

Začiatok vždy býva krušný a druhý prst neposlušný...

Toto boli slová básne, s ktorou sme sa o.i. predstavili aj na Michaelskej  slávnosti, besiedke, ale i skutočnosť v triede počas septembrových dní.  Krásnu atmosféru prváckej triedy 2.septembra doplnilo 26 budúcich
deviatakov. Viem, zdá sa vám to skoro, takto o nich písať, ale to skutočne utečie ako voda. Ale zatiaľ sme teda len v začiatkoch. Občas krušných. Tými nám pomohli prejsť aj dve kolegyne – Alena Klčová a Mirka Heribanová – ktoré nás denno-denne sprevádzali počas grafomotorických cvičení. Robili sme prvé rovné i oblé čiary najskôr špongiou do vzduchu, potom aj farbou na veľké formáty papiera.
Kružnice, špirály, lemniskáty, vlnovky a aj spojenie mo v písanej podobe. Potom to isté aj špajdlou s namotanou vatičkou. Zameriavali sme sa najmä na úchop písadiel. Aby sme mohli v prvých októbrových dňoch dostať prvé kvádriky, voskovky, pastelky a , samozrejme, slávnostný prvý zošit. Už je v ňom drak, ktorému driečny junák odťal všetkých dvanásť hláv. Aj drak, ktorého hlavy vzal zbabelý kočiš ako dôkaz, že sám zachránil princeznú. A na tretej strane sa z draka vykľulo veľké písané D. Prekvapenie, ktoré sa zrodilo v triede sa nedá slovami popísať. Tak aspoň na fotke uvidíte, ako sa prváčikom darilo kriedou na tabuli.


comments powered by Disqus