Prírodopis 4.ročníka – Epocha zvierat očami žiaka

Zatiaľ najlepšia epocha, čo som zažil, bola epocha zvierat. Najprv sme sa učili o človeku. To až také zábavné nebolo. Potom sme sa rozprávali o zvieratách a keď nejaký spolužiak mal také zviera, o akom sme sa učili, tak nám ho priniesol ukázať.

Prvý deň sme si nakreslili obrázok podmorského sveta. Potom sme sa učili o sépii. Najprv sme si o nej porozprávali a potom nám pani učiteľka nadiktovala, čo si o tom máme napísať. Rovnako to prebiehalo, keď sme sa učili o chobotnici a makrele. Keď sme sa učili o myši a o škrečkovi, tie deti, čo mali škrečka, doniesli ho. O dážďovke som sa dozvedel, že prekypruje pôdu tým, že ju je. Veľmi zaujímavé bolo učivo o zajacoch. Zistil som, že zajac poľný môže byť dlhý až trištvrte metra.

Jedna zaujímavosť o ovci – tak slepo nasleduje barana, že, keby baran išiel do hôr a padol by z vysokej skaly, skoro každá ovca by za ním poskákala. Kôň má veľmi súmernú postavu – dĺžka trupu je rovnaká ako výška od zeme po chrbát a dĺžka krku je približne polovička trupu. Najzložitejšie to bolo, keď sme si hovorili o psovi. Pracovali sme v skupinách a sami sme si museli vymyslieť to, čo si zapíšeme do zošita.

Najzábavnejšie však boli projekty, ktoré sme si sami vymysleli, sami napísali, sami vyfarbili, sami zlepili, ktoré sme skrátka robili úplne sami. Ja som písal o mojom psovi. Spolužiakom sa môj projekt páčil. Keď som však priniesol do školy psíka, bol som sklamaný, lebo ma nechcel poslúchať.

Daniel Heriban
4. ročník