Prvýkrát sme
sa stretli s pojmom waldorfská škola, alebo waldorfské vzdelanie asi pred
10 rokmi, na návšteve našich priateľov v Brne. Rodina s tromi deťmi,
ktorých zanietenie pre akúkoľvek tému, nadšenie pri prezentácii svojich
zručností a radosť z rozprávania o svojej škole nás fascinovali.
Aj my sme už v tom čase mali dve školopovinné deti približne
v rovnakom veku, ktoré žiaľ ale porovnateľné nadšenie pri slove “škola“
necítili.
Bližšie sme
sa o waldorfské vzdelanie začali zaujímať v čase, keď náš tretí syn
mal nastúpiť do prvej triedy. Fakt že v Bratislave waldorfská škola pôsobí
nás potešil a syna sme do nej prihlásili. V súčasnosti je žiakom tretieho
ročníka a so školou je skutočne spokojný. Spokojní sme aj my ako rodičia,
pretože náš syn okrem toho že sa normálne vzdeláva, čiže získava poznatky zo
slovenského, anglického, nemeckého jazyka, učí sa matematiku a všetko to,
čo sa má dieťa naučiť, rozvinul si ďalšie zručnosti, ako je práca
s drevom, práca v záhrade, hra na flaute, a to všetko bez toho,
aby bol z návštevy školy frustrovaný, alebo sa nebodaj bál školy či
nejakého učiteľa.
Waldorfská škola je často medializovaná a spomínaná negatívne najmä
v súvislosti s tradičnou slovenskou katolíckou religiozitou. Aj tu
cítim potrebu uviesť veci na pravú mieru. Škola si dala ako svoj hlavný motív slogan “Výchova k slobode“.
A musím povedať, že po troch rokoch vzťahu s touto školou to
považujem za úplne kľúčové. Naša rodina
je tiež katolícka. Sme praktizujúci veriaci, navštevujúci bohoslužby, príjmajúci
sviatosti, angažujúci sa vo farnosti. Náboženskú výchovu na waldorfskej škole
majú na starosti Saleziáni a vyučuje ju rádová sestra. Ani raz sme sa nedostali
do žiadneho sporu, neriešili žiaden „konflikt záujmov“ spôsobený prípadnými
rozdielmi v nejakom svetonázore.
Práve preto považujem spomínané
„Výchova k slobode“, za tak kľúčové. Waldorfská škola je skutočne
slobodným priestorom, ktorý spája ľudí s náboženským presvedčením, ľudí zo
sekulárneho prostredia, ľudí vyznávajúcich akýkoľvek svetonázor alebo životný
štýl, v slobode, tvoriac tak jedinečný priestor, na vzájomné obohacovanie
sa a ľudský rast.
Potenciál absolventa waldorfskej školy
je preto obrovský. Slobodný rozhľadený človek, mysliaci rozumne s kladným
vzťahom k prírode, umeniu, tolerantný a ochotný sa angažovať pre
spoločnosť.
Záver.
Presne takýchto ľudí každá spoločnosť potrebuje. Chce ich ale v skutočnosti?
Nie je práve táto sloboda a múdrosť
tŕňom v oku spoločnosti?
Tomáš Horváth – rodič
