Brány našej školy už opustili štyri triedy absolventov. Všetci si našli miesto na svojej škole alebo zistili, že ich výber nebol úplne dobrý a školu zmenili. Vypustili sme ich do sveta, ale stále sa k nám z tohto sveta radi vracajú. Prídu jednotlivo, alebo si u nás v škole robia stretávky. Niektorí chodia častejšie, iní menej.
A v tomto vianočnom čase sa chcem s vami podeliť o radosť, ktorú mi v advente spôsobil môj bývalý žiak Peter Babinec. Radosť o to väčšiu, že od neho by som to teda nebola čakala. Vzhľadom k tomu, že bol výborný v predmetoch, kde bolo treba používať intelekt, očakávala by som skôr úspech v nejakej olympiáde. A vzhľadom k tomu, že je mladý muž skôr niečo od dreva. Ale, stalo sa toto. Na bylingválnom gymnáziu Metodova, kam nastúpil po ukončení našej školy sa rozhodol urobiť mikulášske prekvapenie. Nakúpil materiál - za vlastné, ušil si kostým - mikulášsky, nie santa clausovský a v škole spravil celý program. Na maminu otázku, či to treba tak nákladne a všetko za svoje a v svojom čase odpovedal, veď som waldorfák, nie?
