Celé telo sa mení. Vyťahujú sa, sú samá ruka, samá noha, pohyby sa stávajú problémom. Ľahké telá sa menia na ťažkú, neovládateľnú masu. Tá ich ťahá k zemi a musia urobiť všetko pre to, aby svoje telá znova ovládli.
Vo vnútri tela je to podobné. Dievčatá už väčšinou vkĺzli do pohlavného dozrievania, chlapci to práve zažívajú, alebo ich to čo nevidieť čaká. Nevládzu. Tie nezvládnuteľné uzlíky energie sa menia na posedávajúce, poflakujúce sa bytosti.
Neustále brblanie, vzdor, kritika a vzbury. Prvé lásky. Toľko toho majú na zdieľanie a tí dospelí ich neustále atakujú blbými príkazmi, zákazmi, úlohami, obmedzeniami, povinnosťami... Namiesto toho, aby naplnili chladničku dobrým jedlom, byt kvalitnou elektronikou a peňaženku tučným vreckovým. Oblečenie si radšej kúpia sami. Dospelí sú aj tak zúfalo staromódni a vôbec nevedia, čo momentálne letí.
Všetko zabudli. Nikdy ich nikto nič neučil. Nevedia, ako sa sčítava, delí, násobí. Nikdy nepočuli žiadnu informáciu z dejepisu, či zemepisu, nikdy nevedeli spievať a v živote nevideli noty. Nevedia, ako sa drží kladivo a už vôbec nevedia, ako sa upratuje.
Jediné, čo vás v ich spoločnosti spasí, je humor. Ak sa nedokážete povzniesť nad to, čo sa zrazu vykľulo z vášho milého anjelika, ste stratení.
A pritom sú vo veku, keď nás tak neskutočne potrebujú! Ak totiž nedokážeme byť tí, čo ich pochopia a prevedú cez úskalia tohto veku, nájdu si partu, drogy, či prepadnú inému ošiaľu. A potom si môžme len povedať, že sme to na celej čiare prehrali my.
Tak, držme si palce, nech to zvládneme čo najlepšie.
